Pristáli sme na Marse

Destinácia Cape Verde vyvolávala v našom okolí rôzne reakcie – „budete sa tam nudiť, je to len púšť“ alebo „čakajú vás obrovské vlny a ľadová voda a počkajte na faraónovu pomstu“. Hovorili to najmä tí, ktorí o tom „počuli“. Na ostrov Sal sme preto odchádzali s obavami, ale neodradilo nás to.

Sal Cape Verde
Ostrov Sal

Po šesť hodinovom lete sme pristáli uprostred ničoho – všade dookola len červený piesok, kamene a štrk. Hoci sme, pochopiteľne, na Marse ešte neboli, presne takto si to tam predstavujeme. Chýbali nám už len skafandre 😀 A ak by nás hotelový transfer odviezol z letiska priamo do rezortu, asi by sme súhlasili s tým, že na tomto ostrove sa nedá nič, okrem piesku, vidieť. My sme sa však vybrali taxíkom na vopred objednaný privát uprostred živej dediny Santa Maria na juhu ostrova, ktorý sme si našli cez internet ešte doma a to našu cestu predurčilo na zmes farebných zážitkov, ktoré mali od nudy na míle ďaleko.

Cape Verde Sal
Na Kapverdách je zemská príťažlivosť takmer o dve tretiny menšia ako na zemi, žene vážiacej 50 kg sa bude zdať, že je ako pierko. Ehm alebo je to Mars?

Deti v Afrike nemajú čo jesť

Po príchode do „nášho“ domu sme si ako prvý všimli oznam v kúpeľni nad kohútikom: „Voda nie je pitná. Ostrov je v kríze. Pri sprchovaní buďte ohľaduplní a šetrite, aby sa ušlo aj ostatným“. O šetrení sme často počúvali aj v detstve od rodičov, ale keď ste na mieste, kde ľudia naozaj nemajú dostatok tej najvzácnejšej tekutiny, garantujeme vám, že svoje zvyky pri sprchovaní prehodnotíte veľmi rýchlo. Pitnú vodu sme si kupovali v obchodíkoch a bola dosť drahá. Liter a pol stál jedno euro a keďže pitný režim v teple dodržiavať treba, na pitie padla počas nášho pobytu slušná suma peňazí… Vzhľadom na to, že sme sa neubytovali v jednom z luxusných rezortov s all inclusive, museli sme sa o stravu starať sami. Povieme vám, bola to veľká výhoda! V dedine je totiž slušný výber reštaurácií. Varia v nich portugalsko – africkú stravu, ktorá sa s prižmúrením jedného oka vcelku podobá na tú našu. Grilované kura s čalamádou a so sladkými zemiakmi, cestoviny so šunkou, čerstvé ryby od výmyslu sveta a veľa, veľa ryže. Tú dávajú ku všetkému – ešte aj ku hamburgerom. Denné menu sa dá nájsť aj za dve päťdesiat a platiť môžete pokojne v eurách. Keď tak sedíte nad svojou porciou, v jednej ruke vidlička a druhou odháňate neskutočné množstvo múch, uvedomíte si, že by ste veru na tanieri nemali nič nechávať. Ľudia dookola sú chudobní a ak na jedlo vôbec majú peniaze, určite ním neplytvajú. Slová mamy „všetko zjedz, lebo deti v Afrike nemajú čo jesť“ zrazu nadobúdajú celkom nový, reálnejší, rozmer… A vy sa hanbíte ako pes za všetko to jedlo, čo doma vyhadzujete do koša, lebo naň už nemáte chuť.

Traditional Cape Verde meal
Tradičný pokrm zhotovený zo strukovín

Mimochodom, keď sme už pri psoch – nevieme ako je to možné, ale po ostrove sa ich potuluje kvantum. Sú mierumilovné, mierne letargické a svoje potreby vykonávajú uprostred ciest aj chodníkov ako sa im zachce. A hoci v dedine žijú stovky ľudí bez práce, ktorí sedia celé hodiny na priedomí, ani ich nenapadne, že by mohli tento neporiadok upratať. Takže – pozor pod nohy! Aby sme však dokončili kapitolu o jedle – vôbec sa ho nemusíte obávať. Je chutné, čerstvé a žiadnu faraónovu pomstu vám neprinesie. Nie je ani prehnane štipľavé, takže kultúrny šok v tomto smere nehrozí. A ak ho zapijete ostrým grogom, ktorý pália z cukrovej trstiny, o dezinfekciu máte postarané.

Cape Verde woman bananas head
Bežný život na Kapverdách vyzerá aj takto

Na futbal musí byť, aj keby na vodu nebolo

V krajine, v ktorej mnoho ľudí nemá ani vodovod, a tak nakupuje vodu v bandaskách z „waterhousu“ (vodného domu), tam kde je priemerný plat 200 eur mesačne, hoci ceny potravín sú v niektorých prípadoch vyššie ako u nás, kde obyvatelia zápasia s každodennou realitou v otrasne zapáchajúcich slumoch, vyznieva novučičký futbalový štadión s umelým zeleným trávnikom priam – drzo. Nachádza sa v hlavom meste ostrova Espargos a vláda doň investovala peniaze, ktoré by veru našli uplatnenie aj v užitočnejších oblastiach. Druhou stranou mince je však fakt, že futbal je najväčšou vášňou ostrovanov. Na každej ulici nájdete bránku z kameňov či umelohmotných fliaš a deti, ktoré kopú do lopty, aby zahnali nudu. Na pláži zase hrajú väčší chlapci a aj dospelí. Nevadí im, ak lopta pristane na hladine vody, aspoň sa zároveň aj opláchnu od piesku. Futbal sledujú v televíziách (ak ich majú) a je hlavnou témou rozhovorov. Zároveň tiež predstavuje túžbu po lepšom živote, sláve a peniazoch. My sme na Kapverdách boli počas Majstrovstiev sveta a tak atmosféra futbalu bola ešte výraznejšia. V zápase Brazílie a Nemecka fandili domáci s veľkým nadšením – Nemcom, veď sú to ich najlepší zákazníci…

Keď je jediná zeleň uprostred púšte určená na futbal

Detí ako smetí

Prekvapilo nás to, ale priemerný vek obyvateľstva na ostrovoch je 24 rokov! Ako je to možné? Pred rokmi prišla veľká kríza a kto mohol, z Kapverd emigroval. Ostali deti, ktoré teraz dorástli. Odísť je pre väčšinu z nich nemožné, lebo vláda zaviedla tvrdé vízové pravidlá. A tak začali sami plodiť potomkov. Dvadsiatnici už majú aspoň jedno bábätko, priemerná rodina však má najmenej tri deti. Sú veľmi milé, bacuľaté, majú šibalské oči a čokoládovú pokožku. Rozhodne k vám nenaťahujú rúčky a nežobrú tak, ako v iných krajinách na kontinente. Len sa na vás pekne usmievajú a ak ste na pláži, hodia do vás so smiechom hrsť piesku. Ich rodičia sa v tom čase pravdepodobne kúpu a vôbec sa o svoje ratolesti nestrachujú. Potom ich naložia na chrbát alebo do šatky a idú si po svojom. Kočíky ani hrkálky im k šťastiu nechýbajú, tešia sa aj z toho, že majú na jednorazové plienky.

Cape Verde babies on the beach
Miestne bábätká na pláži

Britská sociálka by asi mala problém takýto spôsob výchovy akceptovať, ale z nášho pohľadu je to vecou kultúry a všetky deti vyzerali úplne v poriadku. Ich rodičov totiž trápia vážnejšie veci ako tvárička od piesku.

Ryby sú tu hlavný spôsob obživy

Nezamestnanosť. Hoci rezorty na ostrove rastú ako huby po daždi a na prvý pohľad sa zdá, že práce musí byť dostatok, nie je to celkom tak. Kapverdy sú totiž tvorené desiatimi ostrovmi a turizmus je najrozšírenejší len na Sale a Boa Viste. To znamená, že na tieto miesta prichádzajú aj ľudia z ostatných ostrovov, aby dokázali uživiť svoje rodiny v službách návštevníkom. A keďže západní turisti, prevažne z Nemecka, sú nároční, prácu dostanú len tí najlepší – tí, čo vedia po anglicky, tí, čo vedia poriadne upratať a rýchlo sa naučiť doposiaľ nepoznaným požiadavkám.

Taxi-exkurzia

Ak sa rozhodnete prejsť celý Sal, odporúčame vám dohodnúť sa s taxikárom, ktorý vie po anglicky, aby vám robil sprievodcu. Nás previezol ostrovom mladý Frank so svojou starou Toyotou. Stálo nás to 50 eur, ale ukázal nám každé zákutie a veľmi sme sa čudovali, že bol ochotný nás vziať aj na takmer neprístupné miesta.

Daniel a Frank si idú zaskákať do vody

Cesta bola len symbolická – všade kamene a diery, „plakali“ sme spolu s tlmičmi, ktoré už mali najlepšie časy za sebou. Zobral nás na Buraconu – krásne prírodné kúpalisko vytvorené medzi skalami v oceáne. Môžete si aj skočiť z 5 metrovej výšky a naspať vyliezť po lane. S radosťou si s nami skočil aj Frank. Videli sme fatamorgánu – uprostred púšte je zrazu voda, ale ide len o krutý očný klam. Previezol nás slumom a ťaživú atmosféru v tejto časti zľahčovala len veselá hudba z autorádia. Toto bolo miesto, kam by podľa nášho názoru, mali prísť ľudia z rezortov hneď v prvý deň, ešte pred tým, ako si na tanier naložia množstvo jedla, ktoré potom nechajú tak.

Slum Cape Verde
Miesto, ktoré vás chytí za srdce 🙁

Zobral nás aj k pláži, z ktorej sme videli žraloky. Ponuku jeho kamaráta, že s nami prepláva až k nim, sme s úsmevom odmietli. No a nevynechali sme ani Salinas. Soľné jazerá, ktoré vznikli na mieste, kde sa ťažila soľ. Voda v nich je tak hustá, že je problém postaviť sa. Len tak sa vznášate – ruky a nohy vo vzduchu a užívate si ľahkosť bytia. Zároveň vás však štípe každá, aj naozaj neviditeľná ranka. Keď už celí slaní vyjdete z vody, uvedomíte si, že sprcha by sa hodila. Vedia to aj miestni a tak od vás vypýtajú ďalšie euro (5 eur je vstup), odvedú vás do sprchy, teta správkyňa pripevní k potrubiu kohútik a láskavo vám dopraje dve minúty pod vodou. Keď už má pocit, že musíte byť čistí, vodu vypne, kohútik odšrúbuje a odíde preč. Ako sme už spomínali – voda je cenná.

Salinas Cape Verde
Najslanšia voda na svete

Pôvodne sme mali v pláne ísť sa pozrieť aj na ostrov Fogo, kde sa nachádza stále činná sopka a plantáže s kávou a na zelený ostrov Brava, ktorý je neporovnateľný s púštnym Salom. Doprava je však problém. Lodná spája len niektoré ostrovy a len niekedy – kvôli nevyspytateľným vlnám. No a letecká síce existuje, ale je nespoľahlivá. Keď sa totiž zdvihne vietor, malé lokálne lietadlá jednoducho nelietajú alebo sa pre veľký záujem na palubu nedostanete vôbec. Ak by ste teda chceli prejsť všetky ostrovy, odporúčame vám vyhradiť si na to dostatočný čas a nerobiť si žiadne fixné rezervácie a plány, tak ako sme to urobili my…

Cape verde Sal boats
S týmto by ste sa na susedné ostrovy plaviť nechceli

Dovolenka plná športu

Kapverdy nelákajú len na leňošenie na krásnych plážach, ale aj na šport. Vďaka vetru, ktorý tu fúka po celý rok v rôznej intenzite, prichádzajú na ostrovy milovníci surfingu či kitingu vo veľkom. Aj na Sale sme videli viacero surferských škôl, ktoré okrem výcviku, ponúkajú tiež zapožičanie kompletného vybavenia. Pred tým, než sa do tejto destinácie vyberiete, by ste mali kriticky zvážiť svoje schopnosti. Ak ste už na doske stáli a dokážete ju ovládať, príďte v zime – na Kapverdách fúka najsilnejší vietor, vlny sú pravidelné a obrovské a možno sa stanete svedkom surferských súťaží.

Cape Verde kitesurfing
Daniel sa pripravuje na kiting

Mesiace ako január či február práve z tohto dôvodu neodporúčame rodinkám s deťmi – pre silné vlny bude kúpanie v oceáne v podstate nemožné a tak ani písanie negatívnych recenzií na internete nebude spravodlivé. Omnoho lepšie je prísť od mája do júla. Voda je pokojnejšia a aj teplejšia. S vetrom však počítajte tak či tak – ten je súčasťou ostrovov. V čase našej návštevy dosahoval rýchlosť približne 14 uzlov a tak sme si aj my, začiatočníci, mohli osvojiť základy kitovania. Hodina s trénerom nás stála 30 eur. Na surferskú pláž nás priviezli, aj odviezli. Ľudí na nej bolo skôr menej, čo je tiež výhoda – v začiatkoch totiž váš „padák“ lieta všetkými smermi a plná pláž by bola skôr príťažou.

Tento text bol uverejnený aj v Magazíne PROFIT

0 komentárov k “Pristáli sme na MarsePridajte vlastný →

Pridaj komentár

%d blogerom sa páči toto: