Prvý let – Tenerife

Tak ako sme sa ho báli, tak bol nakoniec prvý let na Tenerife v úplnej pohode. Pointu tohto článku už teda poznáte :) Nebojte sa, napriek tomu to nebude text o jednej vete 🙂

Sedíme v lietadle

Vyrážame na Tenerife

Balenie na prvú veľkú leteckú cestu s našim bábätkom Alžbetkou nakoniec trvalo celý jeden deň. Pred cestou som ešte zbehla kúpiť čerstvé pečivo na ráno a hračku do lietadla. Nejakú novú. Neopozeranú. Hodilo sa jedno, aj druhé.

Napriek tomu, že ranný taxík na Swechat meškal, lebo za Ááá: vodič zabudol sedačku pre dieťa, za Bééé: začalo predsa snežiť a za Céé, nevedel, že má zavolať, že už vlastne stojí dole, sme cestu do Viedne na letisko stihli. Počas nej sme sa dozvedeli o bitke v bare z čias vodičovej vojenčiny, o ľuďoch, ktorí by radšej nemali mať deti, keď nemjú dosť peňazí, o tom, prečo je Mercedes jednoducho to najlepšie auto na svete a aj o tom, prečo by Betka mala spať výhradne v hluku.

Na letisku

Po vytiahnutí všetkých našich vecí z „najlepšieho auta na svete“ sme sa presunuli k letiskovej kontrole. Mimochodom, najpohodlnejšej v mojom živote. Kočíky totiž majú vlastný špecialný vchod – žiadny rad, žiadni ľudia pred nami, ani za nami. Pekne pozvoľným tempom sme si nahádzali veci do prepraviek, ešte nám s tým aj pomáhali všetci prítomní colníci 🙂 S úsmevom! Na tašku s Betkinými vecami ledva pozreli, pričom bola plná jedla a tekutín. Už presne viem, kam si nabudúce zbalím svoju kozmetiku 😀 Srandujem. Nevyhodili nám z nej nič – ani umelé mlieko, ani príkrm v malej termoske, ani prevarenú horúcu vodu vo veľkej termoske a ani pol litra dojčenskej vody v umelohmotnej fľaške.

Detská taška

Čas strávený na letisku ubehol rýchlo. Akurát, čo som stihla Alžbetku prebaliť na toaletách (a poradiť jednej botoxom bohato upravenej blond Ruske, že ak chce kávu, nemusí prejsť security kontrolou opačným smerom a priam to ani nie je žiadúce, stačí výjsť o poschodenie vyššie do kaviarne) a už sme sa „naloďovali“ do lietadla.

Veľmi múdre rozhodnutie bolo vložiť náš svetlý kočík do plastových priesvitných obalov ešte pod schodíkmi do lietadla. Vrecia sme kúpili za cca 80 centov v OBI – tie najvačšie, aké mali. Do jedného išiel podvozok, do druhého vanička. Zas až také veľké neboli 😀 Vrch vreca sme zabezpečili svorkou na opakované použitie – rovnako zakúpenou v Hornbachu za asi 4 eurá. Výhodou oproti svorkám na jedno použitie je, že ich netreba prerezávať. Kto by už mal v príručnej batožine po ruke nôž, však…?

Plastové vrecia

Letíme

Ďalšie múdre rozhodnutie bolo hneď pri prvej možnej príležitorsti požiadať letušku (po anglicky), aby sa nám poobzerala po voľnom mieste, lebo máme bábätko a chceme sa na sedadlách „rozťahovať“ :). Pán sused na treťom sedadle pochopil o čo mi ide a po nemecky vysvetlil letuške, že sa veľmi rád presunie, ale nerád by sedel niekde na strednom sedadle. Či už konal z nezištných alebo sebeckých dôvodov netuším, ale potešila som sa tak, že v tom momente som začala plynule rozumieť a rozprávať po nemecky a poďakovala som sa jemu, i letuške za ochotu. Po nemecky neviem, za to mám však superschopnosť, vďaka ktorej sa v čase krízy stávam native speakerom v akomkoľvek jazyku. Neveríte? Opýtajte sa kamarátky Petry, ako som ju po grécky zachránila pred dvomi frajermi na motorkách, ktorí si ju chceli odviesť domov. Trochu som odbočila. :)

Pán sused sa úspešne presunul a ja som v duchu ďakovala Bohu a tých pár eurám, ktoré som po prvý raz v živote investovala do priority boardingu, lebo ostatné deti, ktorých bolo na našom lete veru neúrekom, museli pekne sedkať mamkám a ockom na kolenách, kým naša „pani grófka“ mohla takto pohodlne spať.

Grófka v lietadle

Päť hodín v lietadle ubehlo relatívne rýchlo a krik či plač sa z našich sedadiel neozýval ani raz. Pomohla neopozeraná hračka a fľaška s vodou, ktorú Betka popíjala celé pristávanie. Kým spala, zjedli sme s Danielom po jednej žemli (teplé jedlo na palube nebolo). Dobre, že tú druhú sme si odložili – na dlhú dobu to totiž bolo naše jediné jedlo. Ale o tom v inom článku, lebo to je fakt kapitola sama o sebe!

A sme tu

Po pristátí na Tenerife sme rýchlo hádzali naše veci do všetkých tašiek a ruksakov, Betku vkladali do nosiča a zaradili sa pekne do radu pripravení vystupovať v ústrety našej „dovolenke“. Ten nosič spomínam zámerne, pretože, keď sme sa pýtali na check in, či nám bude kočík odovzdaný pri lietadle, dozvedeli sme sa že nie – že až na pásoch. A tak aj bolo. Našťastie to boli aspoň tie isté pásy, ako na batožinu – niektoré letiská majú sampostatné miesto, kde vykladajú kočíky. Vrecia sa osvedčili – boli od oleja, takže obal rozhodne odporúčam. No a Betka v nosiči prečkala čas, kým sme opäť dostali kočík.

Betka na letisku v Tenerife

3 komentáre k “Prvý let – TenerifePridajte vlastný →

  1. Milá cestovatelska rodinka. Chcela som sa spýtať, či máte skúsenosť aj s naším letiskom, čo sa týka babatkovskej stravy a predovšetkým prevarenej a mierne vychladenej vody v termoske pre zarábanie mliečka. Spýtať som sa chcela taktiež s akým typom kočiara cestujete a ci si viete predstaviť návrat s Alžbetkou na Sardiniu a kam by ste tam išli, pripadne vedeli poradiť autopozicovnu. Vďaka!

    1. Ahoj Petra, ďakujeme za komentár 🙂 Z Bratislavy sme ešte s Alžbetkou neleteli, ale o dva týždne budeme múdrejší, lebo letíme z BA a to – na Sardíniu 🙂 Takže áno, plánujeme sa tam vrátiť. Do termosky si dávame vriacu vodu, aby vydržala teplá až do večera – už sa stalo, že sme nemali prístup ku kanvici a vždy je jednoduchšie zmiešať so studenou ako nemať teplú. Na letisku vo Viedni nám dva razy nekontrolovali tekutiny vôbec a v Španielsku raz pokladali všetky fľaše na taký prístroj, ktorý ich zjavne kontroloval, ale k množstvu nemali žiadne výhrady.
      Máme dva kočiare – prvý raz sme leteli s veľkým, ktorý sa skladá z dvoch kusov a druhý raz s maličkým, ktorý sa dá vziať aj na palubu. Ten menší bol samozrejme pohodlnejší, ale problém nebol ani s jedným. Hlavne treba mať obal, lebo je isté, že ho zašpinia.
      Auto na Sardínii sme si požičiavali hneď na letisku, Sicily by car bol názov požičovne, ale keďže sme nemali kreditku, platili sme viac. Inak bolo všetko v poriadku. Teraz plánujeme tiež požičiavať auto (kreditku sme si už vybavili) a čo sa týka výletov, tie sme zatiaľ veľmi plánovať nestihli, ale snáď niečo vymyslíme 🙂

Pridaj komentár

%d blogerom sa páči toto: