Február je najkratší mesiac v roku a aj napriek tomu sa nám podarilo počas neho vycestovať na Kanárske ostrovy už druhý raz. Keďže sa nám na Tenerife tak veľmi páčilo, tentoraz sme si zaobstarali letenky na Gran Canariu. Vyšli nás takmer 400 eur pre troch s batožinou a so všetkými príplatkami. Nie je to málo, ale ten priority boarding je s malým dieťaťom na nezaplatenie a výber sedadiel zas úplná nevyhnutnosť.
Podľa Googlu by mala byť Gran Canaria jeden z tých zelenších ostrovov a nájsť by sme tu mali aj púšť. Tak sme už teraz zvedaví.
Oproti prvej ceste, bolo teraz všeličo jednoduchšie. Tak napríklad balenie – trvalo zlomok toho, čo na Tenerife. Presne som už vedela, čo potrebujeme a čo bolo zbytočné. Napríklad som z kufra vyhodila naše náhradné rifle – sú zbytočne ťažké a ledva sme vynosili jedny. Prihodila som však ďalší box umelého mlieka, keďže naposledy sme s ním vyšli len tak tak. Okrem toho nesolené kukuričné chrumky – pre Betku je to niečo ako „zázračný liek na všetko“ a už si neviem predstaviť, že by sme ich nemali 😀 No a kúpili sme si nový kočík. Pôvodný je síce výborný, ale chceli sme skúsiť letieť s cestovným kočiarom. Jednoznačne to bolo pohodlnejšie.
Španielská sviňa
Dnes sme toho zatiaľ nestihli veľa, pretože som priletela poriadne chorá. Celú noc ma trápila zimnica a strašný kašeľ a tak bola už cesta do potravín heroický výkon. Kúpili sme Betke príkrm na obed, ktorým nás pekne krásne poopľúvala a pre nás žemle s bravčovým mäsom. Chlapík piekol vo výklade svojej maličkej prevádzky celú sviňu, ktorú pred nami rezal a porcoval. Následne mäsom plnil čerstvé chlebové žemle. Bolo to fakt dobré – mäsko sa rozplývalo na jazyku. No a Betke budem musieť niečo ukuchtiť doma, keďže jej mlsný jazýček je navyknutý na poriadnu domácu stravu 🙂
Inak doma – opäť máme prenajatý byt cez Air bnb a musím povedať, že toto bola jedna z tých šťastnejších volieb. Sme priamo pri mori, na terase počuť jeho šum, byt je nový, nesmierne tichý a čo ma prekvapilo – máme ozajstné periny. Toto je už naše piate ubytovanie na ostrovoch a zatiaľ sme veru poriadnu perinu ešte nemali. Keď si predstavím, že by som sa mala liečiť prikrytá len plachtou, tak to veru nie je nič moc.
0 komentárov k “Návrat na Kanáre”Pridajte vlastný →